Mladí ľudia potrebujú možno viac , potrebujú zaujať, potrebujú hlbšie spoznať vieru a spoznať, čo im to dáva. Okrem toho v 14- 15 rokoch však poniektorí nevedia kam patria. Babky, mamy, tety ich do niečoho tlačia a aj ja som v 15 rokoch odmietala všetko kde ma nasilu postavili.Je to zložitý čas. Ja som pristúpila k sviatostiam ako dospelá a doporučujem každému obnovenie viery až v takomto veku. Je to úplne iný rozmer a úplne iné pochopenie, už to nie je " musím" ale " chcem" a na toto mladí potrebujú dozrieť. Preto im dajme čas dozrieť.
či je to skoro.Niekto má názor, že je to posledná možnosť,ako mladého človeka osloviť a že v dospelosti sa potom má od čoho "odraziť".Možno u niekoho sa to potvrdí,niekto zas ani nebol na birmovke a aj tak si ho Duch Sv.nájde. U nás min. roku neboli k tejto sviatosti pripustení asi 30 zo 180 kvôli nezvládnutiu základných požiadaviek kňaza a myslím si,že malo by to byť prísnejšie v príprave a nie iba zvykovosť,či formalita.Určite veľa závisí od kňaza,či vie mladých zaujať a byť príkladom.Aj takého sme mali a mnohí ľahostajní po príprave išli na birmovku z presvedčenia.Kiež by takých kňazov bolo čo najviac.
Zamysli sa nad tým, prečo ich do toho treba tlačiť? Kde boli tých 14-15 rokov rodičia? Pri krste sľubovali kresťanskú výchovu, ich deti však poväčšine neovládajú ani základné modlitby. Aký príklad dostali doma? Nie je úloho kňaza pre birmovkou "dobehnúť" to čo sa zanedbalo za 15 rokov. Ak má dieťa dobrý základ z rodiny, oveľa ľahšie sa s ním pracuje, ako s takým, ktorého tam doslova dokopali - vidí a počuje všetko prvý raz a má to na háku... čo s takým deckom???
zavadzal povinne (volitelne) nabozenstvo, ako argument pouzival tvrdenie ze je to vola (podstatnej casti) rodicov. mysli si niekto ze toto nie je reprezentativna vzorka katolickych rodicov? teda ze toto je len vynimka a ze vacsina rodicov ma naozaj seriozny zaujem na katolickom vzdelani ich deti?
Aha,dakujem.Potom je ale Duch svaty dost skupi,alebo nie sme dobre nastroje na prijimanie tychto darov.Boze,mat ich tak vsetky!A tie sa mozu dostat pri birmovke?
v ktorej dostávame práve tieto spomenuté dary... v biblii sa okrem toho píše aj o ovocí Ducha Svätého, čo je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť
I ovocie je pekne,ked si to dam do kopy s clankom blogu,tak mi to vychodi,ze sa mozu dostat,ale nie je to iste.Clovek musi ktomu pristupit aktivne,s maximalnym usilim .No a niektori "veriaci" veria ,ze staci samotny vonkajsi akt.
je v tom ,že ich naozaj dostaneš samotným aktom ako požehnanie. Je už na Tebe ako ich budeš rozvíjať alebo necháš zakrnieť a zahodíš. Je to ,,dar". Ja osobne som mala pocit ,že práve vďaka tomuto požehnaniu som niektoré veci chápala ľahšie/ čo sa týka viery samozrejme/ aj keď nie tak ako by si RCK bola želala. Ale bol to osobný dar pre mňa. Čo mi bolo nanič boli tie poučky okolo.Stačilo si prečítať niečo o daroch a vysvetliť na čo mi môžu byť. Tak išla aj moja dcéra - bez prípravy. Myslím že to pre ňu bolo lepšie. /Na náboženstvo chodila ešte aj 2 roč. na strednej ale sama od seba. Vtedy to bolo čisto dobrovoľné. Mladšia šla na etiku -už bolo povinne voliteľné. Tiež som ju nenútila. /
No,tak to je zaujimave,takze dary sa obdrzia samotnym aktom,ale dalej ich treba rozvijat a praktizovat vedome.Tvoje vysvetlenie sa mi paci. Moje dieta chodi na etiku a ma ju rada.Mylim,ze keby tento predmet bol dobre zvladnuty,tak by nebol zbytocny,prave naopak.Je ale znechutena z ucitelky,ktora vedie hodiny v zmysle "my krestania" a ti druhi.Ma totiz spoluziacku,ktora je agresivna a egoisticka a je silna katolicka.S toho vsetkeho si nakoniec pomaly utvara obraz o cirkvi.Sama je vsak hloboko duchovne zalozena a citliva dusicka.Nabozenstva ju zaujimaju,vsak to co zaziva ,ju urcitym sposobom odpudzuje.
to akože etiku vedie učiteľka ,ktorá zdôrazňuje na hodinách svoje kresťanstvo? Tak tomu nerozumiem. Ja neviem tiež som nebola dokonalý rodič ale snažila som sa deťom vysvetliť ,že Boh existuje, že byť r. katolíkom alebo evanjelíkom je niečo ako byť maďarom alebo slovákom, že to neznamená že všetci maďari sú zlí a všetci slováci dobrí , že príslušnosť k niektorému náboženstvu nie je podstatná, že dôležitý je osobný postoj človeka a nič sa nemá robiť nasilu a budem ich mať rada všetkých ,či budú alebo nebudú chodiť do kostola. V Boha veria ,vo vsťahu k iným cirkvám /nerátam sekty a sv.J /sú tolerantní ale do kostola často nechodia. Myslím že nie je na škodu veci ak chceme veriť dať dieťa na náboženstvo a poslať ho na prvé sv. príjmanie alebo konfirmáciu ale malo by to mať podporu v rodine. Ale nútiť 14-15 deti nasilu na birmovku je nonsens aj tie siahodlhé školenia ,takisto aj pred sobášom. Nemám nič proti tomu ak cíti kňaz potrebu niečo vysvetliť a pohovoriť si o niečom ale povinné školenia - zvlášť keď on ženu nemá,no neviem. Ale to sú len moje názory. Skôr by sa už naozaj mala vybrať RCK formou dobrovolnosti. Jej je to musíš totiž vlastné. No povedzte načo majú chodiť do kostola ľudia ,ktorí aj keď veria potrebu necítia. Keď sa spýtam mojej známej keď ide do kostola cez týždeň ,čo sa deje. Povie je ,,prikázaný "sviatok. Aký ešte vie ale prečo a načo je prikázaný a či by išla keby nebol to už je vo hviezdach. Otázka je či by aj tí skalní pravidloví kresťania česť výnimkám chodili každú nedeľu keby ,,nemuseli". T.j by sa vybrali len vtedy keď by to tak cítili. Ja viem ,že je to zvlášť v RCK o tom, že keď niečo chceš máš preto niečo obetovať niečím sa snažiť. Ale dávam prednosť tomu aby som to tak cítila predovšetkým ja sama. Chýba mi tam dobrovolnosť a presvedčenie.
Vynucovanim sa straca bezprostrednost,je to kontraproduktivne.Ja neviem,kedy sa my ludia poucime o svojej najhlbsej ludskej prirodzenosti,ze ucenie ma svoje etapy,ze pripusta omyly a nastavujeme systemy tak,ze ziak ma uz byt akoby hotovy,uz ma byt tym,k comu ma vlastne este len dospiet.Napriklad k radosti z ucasti na bohosluzbe. Napada ma este,ktovie,taky domorodec,urcite sa tesi na taku slavnost,ked oslavuju zivot a vyssie sily,ale jemu asi nikto nepovedal,ze musi ist.jemu to nikto nemusi hovorit a asi keby mu to niekto povedal,bol by to zaciatok konca jeho bezprostrednosti a radosti z posvatneho. Na tu prvu otazku:asi tak a k tomu nesedi spravanie "najkrestansekjsej" spoluziacky s ktorou si nevedia rady ani ucitelia.
asi nie je najkresťanskejšia ale asi patrí do bigotne veriacej rodiny, nalepilo sa to na ňu síce, obrady a určité rituály ale necíti to tak. Možno ,že to chce čas, možno odpadne časom. Možno iba problémová puberťáčka z ktorej bude raz celkom iný človek. Treba byť k nej milý, modliť sa za ňu/všetko je v rukách Božích/ a dcérke vysvetliť ako je to s tými maďarmi a slovákmi. Želám príjemný výkend.
Asi Ti ušlo, že Cirkev nerobí rozdiely medzi veriacimi, ateistami prípane inými vyznaniami. Ak sú tí ľudia odkázaní na pomoc, dostanú ju bez ohľadu na náboženstvo. Nepochopila som celkom tú časť o časopise: Ako to súvisí s Cirkvou? Môžeš dovysvetliť? Nepoznám bohatých kňazov, ani takých, ktorí by sa "nabaľovali" na veriacich, prípadne na úkor ľudí odkázaných na pomoc. Skús ma uviesť do obrazu ak je to možné. Väčšinu svojich majetkov využíva Cirkev spôsobom ktorý som spomenula vyššie. Neoplatí sa veriť našej (ani zahraničnej) oficiálnej tlači. Väčšina negatívnych informácií o Cirkvi je vymyslená, prekrútená a zámerne podsúvaná ako realita.
možno je to ale skoro
ťažko povedať,
U nás min. roku neboli k tejto sviatosti pripustení asi 30 zo 180 kvôli nezvládnutiu základných požiadaviek kňaza a myslím si,že malo by to byť prísnejšie v príprave a nie iba zvykovosť,či formalita.Určite veľa závisí od kňaza,či vie mladých zaujať a byť príkladom.Aj takého sme mali a mnohí ľahostajní po príprave išli na birmovku z presvedčenia.Kiež by takých kňazov bolo čo najviac.
cejka