O čom som dnes kázal... (II.)

Autor: Stanislav Illéš | 2.5.2005 o 18:21 | Karma článku: 6,38 | Prečítané:  1782x

Aj napriek nie príliš pozitívnym odozvám na môj článok s podobným názvom spred dvoch týždňov som sa rozhodol uverejniť ďalšiu svoju nedeľnú kázeň. Aj keď mi niekto vtedy poslal mail s biblickým citátom z Matúša 7. kapitola, 6. verš. Takže, o čom to bolo u nás v kostole uplynulú nedeľu?

Predstavme si, ako by to vyzeralo v podniku, v ktorom by šéf odišiel a predtým by dal iba niekoľko krátkych pokynov, ako ďalej. Dal síce pravidlá, ako má všetko ísť ďalej, ale nikto v podniku nevie, kedy sa šéf vráti.
Povieme si, že je to nemožné.
Lenže niečo také naozaj existuje. A nie je to malý "podnik", má viac ako miliardu členov a volá sa cirkev. "Šéfom", Pánom je Ježiš Kristus, ktorý dokonca hovorí: "Kto vidí mňa, vidí Otca". Ale rozprávanie o tomto Ježišovi sa končí správou evanjelia, že z ľudského sveta odišiel, že vystúpil na nebesia.

Chcem tým snáď povedať, že Boh už nie je v našom svete prítomný? Takýto pocit naozaj človek niekedy má...
Keď čítame Bibliu, že Mojžiš prežíval Božiu prítomnosť v horiacom kre, nedokážeme si to dnes dosť živo predstaviť.
Keď čítame o premenení Ježiša na hore a hlase z oblaku, je nám to príliš vzdialené.
Keď čítame, ako žil svätý František v stálej Božej prítomnosti, je to pre nás nepochopiteľné.
Keby dnes nieto prežíval prílišnú úzkosť zo spravodlivého Božieho súdu, povedali by sme, že to nemá s nervami celkom v poriadku.
Tam, kde ľudia predtým videli Boží zásah, či v prírode alebo v dejinách, my dnes vidíme pôsobenie prírodných síl, sociologické zákony alebo slepú náhodu.

Že Boh existuje sa predtým všeobecne verilo, dnes viera nie je niečím všeobecným.
Ba aj pod slovom Boh si dnes každý človek predstavuje niečo iné (niekoho iného).
Ale, nie je všetko kresťanská zbožnosť, čo sa oháňa Bohom, tak ako nie je všetko bezbožnosťou, čo Boha popiera. Stalo sa mi niekoľkokrát, že pri rozhovore s ľuďmi, ktorí o sebe tvrdili, že sú neveriaci a povedali, akú vieru vlastne odmietajú a ako vyzerá ten ich Boh, som mohol pokojne konštatovať, že v takého Boha neverím ani ja.
Ujasnenie, čo kresťanstvo rozumie vierou v Boha, sa nezaobíde bez Ježiša - my kresťania totiž veríme v toho Boha, ktorý sa v Ježišovi zjavil ľuďom.

V Ježišovi sa Boh nevnucuje, on len ponúka:
je tu pre človeka ako čistá voda, ku ktorej treba vykopať studňu;
je tu pre človeka ako vzácny kov v skale, ktorý je potrebné vydolovať;
On je ako sladké jadro, ktoré musíš objaviť pod tvrdou šupkou;
Boh je ako ten, ktorého smieš hľadať a nachádzať - a urobiť tak najväčší objav svojho života, keď dokážeš úprimne povedať: verím v Boha.

Kresťania hľadajú Boha vedome a majú to jednoduchšie v tom, že vedia či aspoň tušia, koho hľadajú.
Máme mať teda trpezlivosť s tými, ktorí ešte nevidia, ktorí ešte neveria. Niekedy to totiž vyzerá tak, že tí tzv. neveriaci sú na tom podobne, ako ľudia, ktorí hľadali les. Ukazovali im ho, priviedli ich na okraj lesa, ale oni videli iba tu strom, tamto strom. "Áno, stromy, tie je vidieť, môžeš sa ich dotknúť, ale ako si mám siahnuť na les? Verím iba v skutočné, hmatateľné veci, nemôžem uznať, že existuje nejaký les."
Žijeme na tomto svete pomiešaní dohromady. Jedni hovoria: Boha niet, lebo ho nevidím. A druhí: Ak by Boh nebol, nebol by som tu ani ja ani ty.

To je cesta ľudského života: hľadať Boha a z hĺbky radosti nad týmto nachádzaním trpezlivo pomáhať tým, ktorí ho síce doposiaľ nenašli, ale poctivo hľadajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?