Tri dni v Barcelone - ubolené nohy, ale videli sme všetko

Autor: Stanislav Illéš | 30.5.2006 o 13:00 | Karma článku: 10,51 | Prečítané:  8387x

Druhý deň našej návštevy v katalánskej metropole sa začal pohodovo, nemuseli sme skoro vstávať, a tak sme si naplánovali odchod na 9.00. Aj by sa nám to podarilo, nebyť už spomínanej "starej mamy", ktorá hostel spravovala. Chcela nás totiž presťahovať do inej izby. A keby len to...

kliknutím na fotku získate zväčšeninu

Odchádzajúc z izby sme stretli "starú mamu", ako sa nám po španielsky snažila niečo vysvetliť (kto by jej asi rozumel, však?). Ale napokon posunky zvíťazili nad jazykovými schopnosťami a my sme pochopili, že sa máme presťahovať do inej izby, lebo túto na nasledujúcu noc potrebujú, keďže nás je päť a v izbe je šesť postelí (hoci my sme platili za 6, lebo za 5 sa zaplatiť nedalo...). Dobre, veď to zase nie je až taký problém. Lenže tú našu novú izbu musia ešte predtým upratať, že nech si veci zamkneme do takého kumbálku. Aj to by sme ešte zniesli. Keď už sme si všetko natlačili do tašiek a odniesli do kumbálku, "stará mama" prišla s tým, že netreba, že sa jej uvoľnila nejaká ďalšia izba, že môžeme zostať tam, kde sme. Ok, ok... Ale vraj nech idem s ňou do kancelárie.

A tam mi hovorí, že je potrebné zaplatiť ďalších 53 euro (číslo mi napísala na papierik). Najprv som sa snažil objasniť situáciu (či mi tých 53 náhodou nechce ona vrátiť :-), ale keď to vyzeralo, že mi vypíše ďalší príjmový doklad (zo včerajška som už jeden mal - na 107 eur), tak som to nevydržal a normálne pekne po slovensky som sa jej spýtal, či to akože ja mám ešte doplatiť. Ona, že hej. Lenže prečo? Veď máme zaplatené dve noci a spali sme tu len jednu, o akej tretej noci je tu reč? Asi aj ona už bola v koncoch a tak vytočila na telefóne nejakého pána, ktorý vedel po anglicky. S ním sa rozprával Róbert, ktorý mu vysvetlil, že to už máme zaplatené, ale že "this lady" to akosi nevie pochopiť. Ten pán lenže stále opakoval, že on v tom nevidí problém, že my máme pravdu a tak sme sluchátko dali "starej mame" do ruky, nech si to oni vysvetlia. Po chvíli, keď sa telefonický rozhovor skončil, "stará mama" sa zmohla len na jedno: "mea culpa" (moja chyba). Po uistení, že sa už nič zvláštne nestane, sme sa konečne vybrali za zážitkami mesta Barcelony. Skrátka "španielska dedina".

Naša prvá cesta v tento deň mala viesť do Park Güell. Chceli sme to stihnúť dopoludnia, kým nesvieti tak veľmi slnko. Keďže zastávka metra je od parku dosť ďaleko, išli sme autobusom. Trvalo to síce viac ako 50 minút, ale ak cestujete po povrchu, viacej vidíte, napr. aj zaujímajú novostavbu v tvare kukuričného klasu nazývanú Torre agbar. Konečne sme sa priviezli k zvláštnemu vchodu do Park Güell, na ktorý pozemok kúpil knieža Güell ešte v roku 1900, aby tu postavil vilovú štvrť. Napokon všade, kam sa pozriete je badať úžasný rukopis A. Gaudího, či už sú to typické stavby inšpirované rastlinnými motívmi najrozmanitejších tvarov, Sála sto stĺpov (ktorých je vlastne len 86), obrovská vlniaca sa lavička s glazúrovanou mozaikovou keramikou, prekrásna fontána a podobne. Hoci sa dosť nachodíte, stojí to za to, je to prekrásne. Z niekoľkých budov je jedna upravená ako Gaudího múzeum. Majster v nej istý čas aj býval. Vstupné je 4 euro, ale ak ste si kúpili kombinovanú vstupenku (tak ako my) v Sagrada Família, vyjde to len na 1 euro. Vstup do parku je bezplatný.

Z periférie, kde je park sme sa opäť autobusom nechali odviesť na koniec najznámejšieho korza La Rambla, kde stojí monumentálny pamätník so sochou Krištofa Kolumba. Ten vraj vztýčenou pravicou ukazuje smerom na Ameriku. Odtiaľto je to pešo len kúsok po drevenom móle ku komplexu, ktorého súčasťou je aj akvárium. Veľmi som sa sem tešil, lebo som ešte nemal možnosť navštíviť niečo také - množstvo nádherných rýb a morských živočíchov a 80 metrový tunel (vraj) pod morskou hladinou. Vstupné 15 euro je dosť horibilné, a tak som očakával naozajstný zážitok. Úprimne vám však poviem, že som bol sklamaný - za v prepočte 600 korún som si myslel, že uvidím a zažijem viac, ako len niekoľko desiatok väčších či menších akvárií a rôznymi druhmi rýb a živočíchov a tzv. morský tunel bol vlastne len prechod cez väčší bazén. Ak opomeniem, že ma začínali bolieť nohy, odchádzal som odtiaľ s pocitom nenaplnených očakávaní a vyhodených peňazí.

Pešo sme sa potom vydali cez staré mesto k barcelonskej pýche kostolov Catedral de la Santa Cruz y Santa Eulàlia. Obrovská gotická stavba sa datuje na koniec 13. storočia, niektoré časti však len veľmi šikovne, miestami až prezdobene napodobňujú gotiku. Katedrála zohrala významnú úlohu v dejinách, avšak za jej prehliadku si mimo bohoslužieb musíte zaplatiť 4 euro. Necítili sme sa najlepšie, keď sme ako kňazi pri vstupe do kostola museli platiť. Vnútorný priestor je skutočne ohromný, je tu aj možnosť vystúpiť na vežu a pokochať sa pohľadom. Po takomto zážitku som ale netúžil.

Po chvíli oddychu sme sa metrom nechali zaviesť ku štadiónu barcelonského veľkoklubu Nou Camp. Keďže práve v túto stredu (17.5.) sa v Paríži hralo finále Ligy majstrov, ktorého jedným z protagonistov bola aj Barca, v okolí štadióna bolo obrovský hluk - výkriky, skandovanie, hlas trúb či áut, ktorých šoféri si neodpustili zapojiť sa svojím klaksónom do tohto všetkého. Bola to skrátka atmosféra očakávania, či futbalisti naplnia aj druhý prestížny titul (okrem ligového lídra). Odfotili sme sa a zašli aj do oficiálneho klubového obchodu.
Na vedľajšom tréningovom štadióne (taký veľký ale na Slovensku asi nemáme) boli pripravené veľkoplošné obrazovky na sledovanie parížskeho súboja. Keďže všetko bolo na lístky (pri pokútnej ponuke bola cena 25 euro), niektorí sme sa vybrali do hostela (moje nohy to už prestávali zvládať a bál som sa, že ak si niekde na 2 hodiny sadnem, už nevstanem), ostatných sme nechali tam. Po ich návrate sme sa s Máriom dozvedeli, že Štefan, Juraj a Róbert boli najprv v jednej krčmičke a potom v (pravdepodobne) diskoklube, kde na veľkých obrazovkách sledovalo zápas množstvo fanúšikov. Napokon Barca vyhrala, a tak sa v noci späť moc nedalo, až nadránom hluk osláv trošku utíchol a podarilo sa zdriemnuť.

Nasledujúci deň sme mali naplánované už len vidieť "koloseum" na koridu a dostať sa na letisko. V ďalšom článku si ešte prečítate aj výpočet celkových nákladov na trojdňový výlet do Barcelony.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?