O čom som dnes kázal...

Autor: Stanislav Illéš | 30.12.2005 o 21:21 | Karma článku: 6,42 | Prečítané:  2297x

Môže si rodina dneška vziať príklad zo Svätej rodiny, v ktorej otec je muž spravodlivý, matka je bez poškvrny hriechu a dieťa je Božím Synom? Nie je to trošku privysoký ideál?

T.Tekel: Svätá rodina (pastel)T.Tekel: Svätá rodina (pastel)www.katnoviny.sk

Ale veď vzory či ideály si dávame práve preto, že sú lepšie ako náš súčasný
stav a to nás pohýna k tomu, aby sme ich dosahovali, aby sme sa k nim približovali.
Isto nejde tu o jednotlivosti - nikto z nás nemôže povedať, že je Božím Synom,
alebo že by bol počatý bez dedičného hriechu - predsa však Svätá rodina, hoci
žila pred 2000 rokmi, môže byť vzorom rodinám dneška - a to práve v otázke
rodinných vzťahov.

Ako to asi v takej Svätej rodine vyzeralo - aké tam bolo
ovzdušie domova?
Ako malý chlapec som to vedel presne. U babičky na dedine bol krásny
obrázok Svätej rodiny a tam to bolo všetko krásne vo farbách vidieť: Jozef stál
pri stole a usmieval sa, Panna Mária sedela sviatočne oblečená a usmievala sa
na chlapčeka Ježiška, ktorý sa hral a usmieval sa. Bolo mi jasné, prečo sa usmie-
vajú: Okolo bolo mnoho anjelikov, ktorí za nich pracovali. Všetko zarámované
do ružičiek a vrkajúcich holúbkov.

A tak nám je tiež pochopiteľné, prečo my svätá rodina nie sme: tí pracovití anje-
lici nám chýbajú. My sme si museli všetko urobiť sami - a tak aká svätá rodina.
Tieto ružové idylické obrázky Svätej rodiny, maľované štetcom alebo slovom
kazateľa, sú nepravdivé a neužitočné. Svätá rodina - to nebola idylická oáza
pokoja. Naše rodiny tiež nie sú idylky, kde všetci na seba sladko pozerajú,
detičky sa predbiehajú v poslušnosti a rodičia sa predbiehajú vo vzájomných
úslužnostiach a pozornostiach.
Naše rodiny nebývajú tiež opačným extrémom, bojiskom všetkých proti všetkým,
ako sa to hovorieva inde: Deti bojujú o svoje pozície proti rodičom, rodičia proti
deťom, mladší brat proti staršiemu, obaja proti sestre - a všetci spolu proti dedkovi
a babke, ktorí idú všetkým na nervy.

Zdá sa mi, že naše domovy prestávajú byť vôbec domovom. Stávajú sa nocľahárňou.
Ráno sa odtiaľ nocľažníci v rýchlosti vyrútia, aby stihli do zamestnania, do školy.
Večer sa uťahaní vracajú, aby sa pohádali, kto mal kúpiť mlieko, kto zavolať
opravára pračiek. Potom si posedia pri televízore a idú spať.
Čo je to kresťanská rodina dnes? Aký môže byť v tomto prostredí ideál dobrej
kresťanskej rodiny? Od mnohých otcov som počul, ako im to je jasné: Hlavne sa
deti nemajú rozmaznávať, musí sa im ako sa patrí rozkázať.
Deti musia poslúchať. Lenže tak jednoduché to nie je. Také miesto, kde jeden
rozkazuje a druhý na slovo poslúcha, to je vojenské cvičisko, nie rodina.
Tiež nestačí trúsiť okolo seba svoje životné skúsenosti a zásady: „To ja keď
som bol mladý ako ty....“ Albert Camus mal pravdu, keď napísal: „Svoje zásady
si nechaj pre rozhodujúce okamihy tvojho života, tam sa podľa nich riaď. Ale
pre denné styky s deťmi maj poruke radšej svoj humor a trpezlivosť.“

V čom teda spočíva dobré ovzdušie, dobré prostredie kresťanskej rodiny?
Svätý Pavol to naznačuje v liste Korinťanom:
„Znášajte sa a odpúšťajte si!“- hovorí. Čo je znášať sa? Znamená to prijať
druhého takého, aký je. Nechcieť druhého, manžela, manželku, dieťa stále len
zlepšovať, cepovať, robiť mu z domova večnú polepšovňu. Vychovávame nie tým,
ako na deti pokrikujeme, ale ako vedľa nich žijeme. Ži teda tak, ako chceš, aby
žili a jednali aj tvoje deti, tvoj manželský partner. Dopraj druhému kus životného
priestoru, kde by sa mohol rozvíjať, overovať si svoje sily, učiť sa i svojimi
chybami.

„Zniesť chyby druhého, odpúšťať si“,-hovorí ďalej svätý Pavol. Je potrebné
denne začínať každé ráno od čistého stolu. Včerajšie nepríjemnosti už dnes nie
sú, to už je len spomienka na minulosť.
Toto ste vy, mladí, určite počúvali so súhlasom, ale dúfam, že nie ste tak
aby ste si to vysvetlili ako právo neposlúchať. Rodičia nemajú rozkazovať,
keď to nie je nevyhnutné. To je pravda. Ale keď to nevyhnutné je, sú povinní
rozkazovať a vy ste povinní poslúchať: A keby sa vám niekedy poslúchať
nechcelo, obráťte si v duchu na chvíľu úlohy. Za niekoľko rokov budete rodičmi
vy: páčilo by sa vám, keby vás vaše deti neposlúchali? Ale poslúchať to nie je
všetko, to je dokonca len menšia časť toho, čo ste voči rodičom povinní.
Svätý Pavol hovorí v druhom čítaní „Nad to a predovšetkým sa majte medzi sebou radi!“
Tu sme pri najhlbšej výpovedi dnešného Božieho slova. Rodinu nemôže držať
pohromade rozkazujúca autorita, ktorá sa ľahko stane panovačnou. Ani posluš-
nosť, ktorá sa môže zvrhnúť na slepú drezúru. Tá vždy vyvoláva vzburu a úteky.

Rodiny môže udržať pohromade len vzájomná láska, nič iné: teda dôvera,
súdržnosť, alebo ako býva ten krásny vzťah nazvaný.
A tá láska, to nie je len v citoch, to je aj vec rozumu a vôle:
Je to umenie naladiť sa na vlnu druhého, pochopiť ho. Je to múdrosť s ktorou
doprajeme druhému potrebnú mieru voľnosti i vzdialenosť, pretože láska silnie
vzdialením. Zblízka sa vyčerpáva, vybíja, - ako akumulátor. Je to tisíc
konkrétnych, drobných služieb v dennom styku, ktoré spolu - ako jednotlivé
kvetiny - vytvoria kyticu peknej pospolitosti, blízkosti domova.

Pekne som to kdesi čítal nad rodinným stolom jednej domácnosti:
„V čom je rodinná láska:
Trochu viac humoru - a menej hašterivosti.
Trochu viac veľkorysosti - a menej malichernosti.
Trochu viac statočnosti - a menej urážlivosti.
Trochu viac MY - a trochu menej JA.
Radšej malá kytička počas života,
než náruč kvetín na hrobe.
Prajem Vám, aby ste mali silu dokázať to v realite života naplno.

Tento text som dnes nekázal, ono totiž kvôli počasiu nás bolo v kostole osem. Hovoril som to takto pred rokom v Štúrove na Nedeľu svätej rodiny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?