Falošné predstavy o Bohu

Autor: Stanislav Illéš | 9.6.2005 o 12:05 | Karma článku: 11,58 | Prečítané:  10801x

Aj keď je Boh síce jeden, ale každý o ňom máme svoju vlastnú predstavu. Táto je viac či menej vzdialená skutočnosti, ktorú Boh o sebe zjavuje cez Slovo. Keďže Boha môžeme nielen poznávať, ale mať s ním aj vzťah, je dôležité zistiť a spoznať, aký Boh je (alebo aký nie je), a práve to môže úplne zmeniť náš život.

Totiž na základe vzťahu možno Bohu slúžiť dvoma spôsobmi: v láske alebo v strachu. Mnohí kresťania vyzerajú veľmi duchovne, modlia sa, postia, konajú skutky milosrdenstva, ale za tým všetkým býva strach z Boha (aj keď si to nepriznajú).

Aký je Boh? Čím viac ho poznávame, tým viac je pre nás tajomnejší. Tak sa skúsme pozrieť na to, aký Boh nie je. Naše falosné predstavy totiž vytvárajú boha, ktorý nie je realitou, je to výsledok výchovy a predstáv. (napr. prísny kňaz na hodine náboženstva či obľúbené rodičovské: poslúchaj, lebo ťa pánbožko potresce...) Nebojme sa Boha, ktorého si falošne predstavujeme, taký Boh totiž neexistuje.

Boh ako policajt:

V jednej ruke Biblia a v druhej zbraň. "Dodržiavaj moje zákony, inak bude zle!" Je pripravený potrestať ma za moje priestupky. A ja sa preto kŕčovito usilujem o dokonalosť a bojím sa urobiť chybu.
Leže v takomto živote pod zákonom nedokážem milovať Boha. Nemôžem mať rád niekoho, koho sa bojím. Zameriavam sa iba na výkon, môj život je len samá náročnosť a mučeníctvo.
"Nedostali ste ducha otroctva, ale ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče!" (Rim 8,15)

Boh pre núdzové prípady:

Volám ho len v krajnej núdzi, v chorobe, pri písomkách, v skúškach či ťažkých chvíľach. Áno, modliť sa vtedy je správne. Ale mnohí volajú iba vtedy. Boha síce uznávam, no potrebujem ho len občas, inak žijem z vlastnej sily. Veď Boha predsa nezaujímajú detaily môjho života. Problém nastáva vtedy, ak mi Boh nepomôže tak, ako som si predstavoval.
"Preto vám hovorím: nebuďte ustarostení o svoj život..." (Mt 6,25)

Boh - Dedo Mráz:

Veľmi „dobrý Boh“. Nikoho nevychováva, každý nech si každý robí, čo chce. Stále rozhadzuje darčeky, na všetko dáva svoje požehnanie, nič ho nebolí, nič mu nevadí. Výsledkom je, že vôbec nie je problém hrešiť. Boh všetko odpustí aj bez toho, že by som hriech ľutoval a uvedomil si jeho dôsledok. Božie milosrdenstvo a jeho milosť beriem ako samozrejmosť. A už vôbec neverím v peklo...
„Zabudli ste na poučenia, ktoré vám predkladám ako synom: Syn môj, neznevažuj si výchovu Pánovu a neznechucuj sa, keď ťa karhá!" (Hebr 12,5nn)

Boh sudca:

Je tam hore na sudcovskom kresle. A ja úbožiak sa tu trasiem pred ním. Má niečo spoločné s Bohom despotom a policajtom, tu je však viac dôraz na sledovanie zákona. Jediným cieľom je poslúchať zákon. Prejaví sa to v mojom živote tak, že som prehnane férový, všetko chcem robiť presne, puntičkársky a chýba mi sloboda. Toto samozrejme vyžadujem aj od ľudí okolo mňa. Nemám dostatok tvorivosti, sledujem vždy pravidlá, vznikajú z toho konflikty v mojom okolí (často z hlúpostí). Nedokážem zmeniť názor, neviem, čo vyžaduje láska k blížnemu.
"Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. (Mt 9,13)

Boh ako deduško:

Obklopený pavučinami a prachom. Nostalgický Boh minulosti. Nemá zmysel pre humor, niet v ňom života. Doba sa zmenila, no jeho staré názory nie. Nemá nám čo povedať. Aj Biblia je zastaralá, nehodí sa do súčasnej doby. Chýba tu akákoľvek dynamika, radosť, dobrodružstvo s Bohom. Nechajúc sa obletovať anjelikmi sedí na obláčiku a usmieva sa. Isto svätosť je dôležitá, lenže na jej dosiahnutie je potrebná ľudská snaha i Božia pomoc. Ak by som veril v takéhoto nehybného a v papučkách obutého Boha, akože by som prekonával nástrahy tohto sveta? Tento obraz umenšuje Božiu autoritu. Popiera to, že On vie najlepšie, čo a ako sa má robiť.
„Oblečte si nového človeka, ktorého Boh stvoril v spravodlivosti, zbožnosti a pravde!“ (Ef 4,24 )

Boh nervák - despota:

Síce silný a mocný. Ale zároveň metajúci okolo seba blesky a hlasný krik. Čaká, kedy sa mi podarí rozčúliť ho. Ak spravím priestupok, zriekne sa ma. Výsledokom sú vnútorné boje, ktoré napokon nevydržím a vybuchnem. Nemám radosť zo života. Skončím naštvaný na Cirkev a obrátim sa k Bohu chrbtom.
„Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy, on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou, on naplňuje dobrodeniami tvoje roky..“  (Ž 103,3-4)

Boh bábkar

Je to Boh fatalistov, ľudí veriacich v slepý osud. On všetko riadi a nikomu nedovoľuje nič zrežírovať, všetko dopredu predurčil. Nedovoľuje vlastnú iniciatívu, lebo všetko je už rozhodnuté. Neostáva mi nič, len to musím prijať, nič nemôžem zmeniť - a tak ani nie som za nič zodpovedný. Všetko sa skrýva za tzv. „božiu vôľu“. Následkom je pasivita končiaca nedôverou a neverou. „Ja nemôžem nič robiť. Iba Boh s tým môže niečo urobiť.“ - vyzerá to veľmi duchovne, ale býva za tým často nevera a hnev.
„Sme jeho dielo, stvorení v Kristu Ježišovi, aby sme konali dobré skutky, podľa ktorých máme žiť.“ (Ef 2,10 )

Mohli by sme ešte hovoriť o Bohu hodinárovi, ktorý stvoril svoje diela, dal ich do chodu, natiahol ich a viac sa o nič nestará. Je akoby šéfom veľkého podniku - vlastne nemá čas. Je tu, ale nič nerobí, nezaujíma sa o nás. A tak o všetko sa musím starať sám - s Bohom nemožno v ničom počítať. Zostane mi len beznádej, samota a nezodpovedané otázky.
Ale nie je to tak, On je Emanuel, teda Boh s nami.

Možno považujem Boha za nejaký počítač. Je síce veľmi inteligentný, ale neosobný. Všetko vidí, ale ničoho sa nedotýka. Je bez citov. Nedotkne sa ho žiadne utrpenie a neprejaví súcit, hoci vie o všetkom. Je to akási „absolútna inteligencia“, ktorá je nad všetkými citmi. Mne zostáva potom len pocit, že Bohu je ľahostajné, aké city prežívame, že mu je jedno, či máme v srdci bolesť alebo radosť.
„Ježiš zaslzil.“ (Jn 11,35)

O Bohu toho možno nevieme veľa. Zvykneme mu pripisovať superlatívy všetkých ľudských pozitív. Je to málo alebo veľa? To azda nie je až také dôležité... Myslím si, že ide v prvom rade o vzťah! O vzťah mňa, človeka k živému a osobnému Bohu. Ak spoznám, že niektoré moje predstavy o Bohu sú možno nesprávne, tak zistím, že Boh je niekto celkom úplne iný. Zistím, že Boh je Láska a má o mňa záujem, že s ním vôbec nie je nuda a s ním môžem žiť život v radosti bez strachu. Tieto falošné predstavy zmenili môj život... Najprv som sa ako malý Boha dosť bál - stále jednou nohou "v pekle".  A potom vďaka špirituálovi v seminári som spoznal, že Bohu zaleží viac ako mne samému na tom, aby som neskončil v pekle ale pri Ňom. Možno aj niekomu z vás pomôžu tieto riadky otvoriť oči srdca.


 

 

 S použitím myšlienok K. Frielingsdorfa a obrázkov V.J., za výdatnej pomoci M&Co.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako je možné, že štrajk autodopravcov úplne zastaví automobilku

Výpadok jedného komponentu zastaví celú výrobu.

Komentár Zuzany Kepplovej

A môže sa to stať aj vám

Danko s Ficom zase strašili.


Už ste čítali?